|
|
|
|
|
Překlad vystoupení A. Dubčeka v relaci "PANORAMA" maďarské televize 17. dubna 1989 Zdroj: Národní archív, f. KSČ - Ústřední výbor 1945-1989, Praha - předsednictvo 1986-1989, KSČ-ÚV-02/1, sv. 109, a.j. 113/k inf. 6
K informaci
P 7537/24
Překlad vystoupení A. Dubčeka v relaci "PANORAMA" maďarské televize 17. dubna 1989
Obsah:
Překlad vystoupení...
Předkládá: s. I. Janák
19. dubna 1989
Počet listů: 9
- 1 -
P 7537/24
Dodatek k informaci Č. 6
K rozhovoru A. Dubčeka v maďarské televizi /s. J. Lenárt/
Dne 17. dubna vysílala maďarská televize v publicistickém pořadu Panorama část rozhovoru s Dubčekem. Rozhovor byl natočen bez vědomí čs. orgánů. Tato akce je vyvrcholením propagandistické kampaně větší části maďarských sdělovacích prostředků, v průběhu které se soustavně zkresluje situace v ČSSR, vnitřní i zahraniční politika KSČ.
Čs. strana na negativní publicitu již několik měsíců upozorňuje na různých úrovních. Nesouhlas byl vyjádřen při jednání tajemníkú ÚV, dále pracovníky OMP ÚV KSČ a na FMZV /I. námestek ministra, ředitel 1. odboru/. ZÚ ČSSR v Budapešti se několikrát obracel na příslušné instituce a orgány v MLR. Byla přijata i opatření k aktivnímu ovlivňování publicity. Všechny zmíněné kroky nepřinesly změnu v dosavadním trendu publicity v MLR k ČSSR.
Po odvysílání rozhovoru, který je nebývale provokačním krokem, čs. strana reagovala na různých úrovních. První místopředseda vlády SSR s. Š. Murín vyjádřil údiv a neporozumění generálnímu konzulovi MLR v Bratislavě. Ministr zahraničních věcí J. Johanes v telefonickém rozhovoru informoval o čs. stanoviscích svého maďarského partnera a požádal ho o přijetí příslušných opatření. Ředitel 1. odboru FMZV vyjádřil obdobné stanovisko chargé d´affaires ZÚ MLR J. Hankó a náměstek ministra zahraničních věcí s. E. Vacek vysvětlil čs. přístup vedoucímu tiskového odboru ministerstva zahraničí MLR, který je v ČSSR na konzultacích.
Čs. televize zaslala telegram maďarské televizi, v kterém hodnotí vysílaný rozhovor jako narušení vzájemných dohod.
Orgán ÚV KSS Pravda a Uj Szo přináší rozhovory občanů maďarské a slovenské národnosti, které odsuzují tento akt.
Velvyslanec ČSSR v MLR vyjádřil údiv čs. strany náměstkovi ministra zahraničních věcí MLR I. Oszimu, vedoucímu mezinárodního odd. ÚV G. Kotaimu a měl rovněž rozhovor s vedoucím sekretariátu generálního tajemníka MSDS G. Thurmerem.
- 2 —
Maďarská strana na čs. upozornění reaguje vyhýbavě, poukazuje na nemožnost zásahu do pravomocí sdělovacích prostředků, argumentuje existenci svobody názorů. Vedoucí sekretariátu generálního tajemníka tlumočil názor K. Grosze, který chápe znepokojení ČSSR avšak je třeba pochopit složitou situaci ve straně, kde dochází k rychlé diferenciaci.
Nadále pokračuje kampaň ve sdělovacích prostředcích MLR /zvlášté Magyár Nemzet, Magyár Hírláp/. Útočné se polemizuje se stanovisky ČSSR. Tiskem včetně ústředního orgánu ÚV MSDS jsou odsuzována čs. protiopatření, která jsou označována za vměšování a nežádoucí kroky. Všestranné je nadále vyzvedávána osoba Dubčeka, jeho autorita a údajný význam pro Československo i celý socialistický svét.
Podle údajů z Magyár Nemzet má být 26. 4. 1989 ve 22,30 hod v pořadu maďarské televize "Z očí do očí" vysíláno exkluzivní interview s Dubčekem.
Vzhledem k situaci v MSDS by bylo vhodné se snažit diferencovat mezi silami, které podporují dobré vztahy a mezi jejich oponenty. Proto se navrhuje:
1/ Pověřit čs. velvyslance, aby protestoval u státního ministra odpovědného za sdělovací prostředky I. Pozsgaye a předal mu ad memoire s obsahem protestu. Zároveň aby požádal Pozgaye o příslušnou odpověď.
2/ Zprávu o jednání velvyslance s Pozgayem zveřejnit prostřednictvím zpravodaje ČTK v Budapešti.
3/ Dopisovatele čs. MSP v Budapešti požádají I. Pozgaye o rozhovor, ve kterém by mu otevřeně položili otázky na smysl a cíle kampaně maďarských sdělovacích prostředků. Na Pozgayeovy odpovědi reagovat v našich sdělovacích prostředcích.
4/ V čs. MSP pokračovat ve zveřejňování ohlasů čs. veřejnosti.
5/ Na velvyslanectví ČSSR v Budapešti uspořádat tiskovou konferenci velvyslance, který by vysvětlil čs. stanoviska.
6/ Prostřednictvím tiskového odboru FMZV upozornit ZÚ MLR, že v případě negativní publicity maď. dopisovatelů v ČSSR budou podniknuta příslušná opatření.
- 1 -
7537/24
Speaker: Ako viete, redakcia Panorámy pripravila cyklus príspevkov o historii strednej a východnej Europy. O našej prítomnosti, budúcnosti len vtedy vieme správne rozhodnúť, ked sa pozrieme zoči - voči minulosti. Tak napríklad aj na chyby brežnevovského obdobia, ktoré predznamenali krízu v socialistických krajinách. Treba vedieť, čo sa odohralo v r. 1956 a po nom u nás, resp. v r. 1968 v Československu. Prirodzene, každý si sám musí hodnotiť svoju minulosť, čistú vodu naliať do pohára. Preto vyhľadávame a oslavujeme tých bývalých popredných politikov, ktorí v uplynulom polstoročí a jeho udalostiach zohrali takú alebo onakú úlohu. My by sme sa neradi miešali, a ani sa nemiešame do cudzích záležitostí. Často ste počuli protikladné názory a počuť ich ešte budete od postav vystupujúcich v pestrom sprievode Panorámy. Teraz svoj názor vysloví odstavený bývalý prvý tajomník ÚV KSČ, hlavný aktér roku 1968, pražskej jari 1968 o tom, čo sa udialo.
Otázka: Teraz uvedieme časti z takmer trojhodinového senzačného rozhovoru, ale k tomu sa ešte vrátime.
Dubček: Ja som sa v r. 1967 preto postavil proti vtedajšej politike, lebo som bol nespokojný. Vtedy som sformuloval najhlavnejší a rozhodujúci záver, že strana má pracovať podľa programu. Strana vtedy nemala svoj program. Preto strana potrebovala nový program, lebo strana má viesť a nie vládnuť. Vládnuť, to je vec vlády, ale keď niekto chce viesť, tak to môže robiť lenna základe programu. A ľudia nech dobrovoľne nasledujú stranu.
- 2 -
Otázka: Vy ste "odštartovali" pražskú jar 1968. Ale pozrime sa teraz aj na pozadie vtedajších udalostí. Vtedy Brežnev o Vás povedal: "V Československu sa dostal k moci náš Saška". Ale čoskoro Vaše vzťahy k Brežnevovi a k ZSSR poznamenalo určité napätie. Moskva čoskoro začala kriticky posudzovať Vašu politiku. Ako ste prišli podľa príznakov na to, že to, čo robíte, sa nepáči Brežnevovi a sovietskemu vedeniu?
D.: Tak prvý príznak, hoci ešte nejasný, bol tento: vo februári 1968 sa konalo plénum ÚV KSČ a to stalo. Ja som, samozrejme, chcel, aby naši spojenci vo Varšavskej zmluve si uvedomili, že v našej zahraničnej politike chceme zastať svoje miesto v RVHP a VZ, že aj nadalej budeme postupovať spoločne. Dnes ma kritizujú za to, že som vraj už vtedy pripustil, aby mi Brežnev diktoval, že som sa nechal ovplyvňovať a podľa toho som aj upravil správu (na plénum). Ale to nie je pravda. Ja som vybral 2 - 3 vstupy tak, aby sa nestratila z nich základná myšlienka. Však čo mi vyčítali? Dnes sa už nepamätám presne, ale bolo to o situácii v strane, o robotníckej triede, čo je dnes prirodzené v Maďarsku, prirodzené u Gorbačova. Tak ja už som to vtedy vedel. Základné myšlienky som tam pravdaže ponechal. Ale myslel som na to, hop, to bude veľká prekážka. Ale Brežnev si to po určitom čase všimol, dnes to už viem, ale vtedy som to nevedel, že ho vtedy tajne všelijako informovali, že sa to u nás to a ono chystá. A keď došlo k prvému, dráždanskému stretnutiu, pocítil som to, že z hľadiska stanoviska vedenia KSSZ sú hlavným problémom otázky spojené s naším programom.
- 3 -
Lebo ked moskovské vedenie zvolalo dráždanské stretnutie, vtedy som sa pýtal: čo tam bude? Povedali, že sa budeme radiť, o hospodárskych záležitostiach a o všeličom inom. Povedal som, v poriadku, poviem to ministerskému predsedovi a predsedovi štátnej plánovacej komisie. Vtedy bol Lenárt ministerský predseda, Černík predseda SPK. Tak sme odišli do Dráždan. Už každý tam bol - Kádár, Gomulka, Ulbricht, celá zostava, akože vtedajšia naša zostava. Sadol som si a videl som, že sedím ako na praniceri. Pomyslel som si: kam som sa dostal? Pred súd, pred porotu? Ako ked Ján Hus prišiel do Kostnice, pomyslel som si. Tak stojím na pranieri alebo som na porade komunistov. Tak čom som mal vlastne robiť? Sprvu som sledoval, čo sa deje, a potom prišla otázka: Čo sa u Vás odohráva? Slobodná tlač! Príliš ste uvoľnili opraty! Nedávate pozor na veci! Organizujú sa u Vás skauti! Zrušili sme cenzúru. A oni: a prečo sa písalo toto a hento? A vlastne: čo také píšu? To a ono protisovietske! Ale nie, nebolo to protisovietske... A vôbec to nebola porada, nemala ani úroven občianskeho výboru... Ved keby sa boli dostali na rokovanie dôležité veci, ale oni sa pýtali, čo sa odohráva tu a tam, že to nesmieme postiť z rúk... To neboli dôležité veci. Ale viete čo? To bolo vlastne len na povrchu, to nebola podstata, lebo nenamietali proti ničomu z nášho programu. Hoci už boli informovaní o tom, na čom pracujú tvorcovia Akčného programu. A to bolo ono, čo nevedeli vôbec vysvetliť.
- 4 -
Propaganda si s tým dodnes nevie poradiť. My sme prijali Akčný program, ale niet ani stopy po tom, že by bol niekto proti nemu vystúpil. Prečo nie? To by potom bolo bývalo znamenalo, že sa postavili proti programu strany. Oni hovorili: dostali by sa u vás k slovu protisovietske sily, také a onaké sily, ale dnes po 20 rokoch už vieme: že nie to bolo podstatné, že niekto kdesi vystúpil v klube a povedal čosi také, čo sa vtedy ani mne nepáčilo. Však nemôžeme byť takí naivní, že všetci sú prívržencami socializmu.
Otázka: Tam, pred dráždanským "súdom" ste necítili nijaký rozdiel, povedzme medzi Brežnevom a Kosyginom, prípadne medzi Kádárom a Ulbrichtom?
D.: Samozrejme, Brežnev sa vyjadroval najagresívnejšie, najvášnivejšie a najchladnejšie. Však on bol hlavnou postavou, on bol tým politikom, ktorého každý počúval a podla ktorého sa každý riadil. Každý musel prikývnuť na to, čo šéf povedal. Preto sa nečudujte, že on vždy vystupoval ako prvý a ako najdôležitejší človek, on bol, povedal by som, najsmerodajnejší, ako to neraz i sám o sebe povedal. Človek, pravda, nemusí byť veľký znalec duší, aby pocítil to, čo som ja pocítil u Kádára. Ja som si cez prestávku, už neviem prečo, nesadol k Ulbrichtovi, ani ku Kosyginovi, hoci s ním by som bol mohol ľahšie, po rusky, hovoriť, ale sadol som si ku Kádárovi. Keby sa ma teraz ktosi spýtal: prečo si išiel vtedy ku Kádárovi, odpovedal by som, že neviem, ale akosi som cítil, že tam si mam sadnúť. To je môj názor, tak to cítim dnes, keď ste mi položili otázku.
- 5 -
Lebo v nom som videl akosi iného človeka, ako u ostatných, ktorí tam boli. Nielen preto, že v minulosti trpel, ale preto, že azda uňho nájdem nejaké porozumenie, ktoré potom vyjadrí pred ostatnými. Ale v Dráždanoch ani Kádár takto nevystúpil, že by bol povedal: tak pochopme, veď Čechoslováci tu vytvorili nejakú politiku, tak si ich vypočujme, čo a ako chcú robiť. Majú nejaký cieľ. Vlastne: aké sú ich predstavy? Slovom, čosi také bolo treba vtedy povedať. Viete, tá obava, tá povoľnosť, ktorá bola zjavná, ked niekto z vedenia KSSZ čosi povie, s tým treba bezpodmienečne plne súhlasiť, treba k nemu mať bezvýhradnú dôveru a všetko sa musí stať podľa ich pokynov. To bol zvyk. A tu sa zrazu objavilo čosi, čo sa od tohto zvyku odchýlilo. A oni na to hneď povedali: odťahujete sa od spolupráce, od zásad internacionalizmu. Ale to nebola pravda.
Otázka: Vy ste ešte v tom istom roku na pozvanie Kádára prišli do Budapešti. Ako sa ďalej vyvíjali Vaše osobné vzťahy?
D.: Poviem Vám pravdu. Ja som pociťoval, že Kádár stojí blízko pri mne. Keď som bol v Budapešti?
Otázka: Ano... .
D.: V lete 1968 som navštívil na čele straníckej a štátnej delegácie Vašu krajinu, aby sme podpísali zmluvu o priateľstve, spolupráci a vzájomnej vojenskej pomoci. Veď stojíme blízko k sebe. Slovom, aj touto zmluvou sme utvrdili naše priateľstvo. Tým som odpovedal aj na Vašu otázku. To bola naša predstava o budúcnosti, že nakoľko nás
- 6 -
s našimi južnými susedmi spája revolučná minulosť, vývoj bude pokračovať v znamení spolupráce. Už viete, že výsledok nebol dobrý.
Otázka: Kádár Vám neporadil? Napr. pozrite sa, súdruh Dubček, Vy chcete dobre, aj my by sme radi hospodárske reformy, tak prečo sa nesprávate taktnejšie voči Sovietom? Možno, že by sa to dalo robiť aj ináč? Nedal Vám nejaké rady? Ved on bol od Vás starší...
D.: Vtedy, kod som sa s ním zhováral, najčastejšie poznamenal, že isté články a názory nech sa v tlači nezjavujú. Veď o nás nemožno povedať, že by sme sa boli vrhli akýmkoľvek spôsobom na sovietske vedenie. Pozrite sa, ked sme začali pracovať na Akčnom programe, čo som vlastne mohol urobiť Sovietom po vôli, čo vlastne očakávali odo mňa. To, aby som všetko zastavil, aby som postupoval tvrdšie...
Otázka: ... každoho do väzenie...
D.: ... aby som ja všetko zastavil. Teda ja som bol otcom myšlienky reformy. Dnes o tom mnohí pochybujú. Usilujú sa znížiť moju úlohu, akoby to všetko bolo klamstvo. A práve vtedy ja som mal vykopať hrob tomu, čo som ja, pochopiteľne, aj s mojimi druhmi usiloval vytvoriť. Vlastne ja ani v najmenšom som nebol agresívny voči Sovietom.
Ja som vždy len vystupoval za to, aby sme získali dostatočný priestor na uskutočnenie novej politiky. Jedno by ste mali pochopiť: ani Kádár, ani ostatní neboli ochotní s nami
- 7 -
diskutovať o tom, ako chceme zreformovať ekonomiku, aký zákon o podniku sme vypracovali. Nie, prišli a priniesli so sebou hrbu novinových výstrižkov. Brežnev a potom druhý, tretí pozerali tieto články a napokon povedali: A to je načo? A prečo vzniká táto organizácia? A že v klube K 231 XY vystúpil proti strane? A to som povedal aj Kádárovi, aj Titovi, aj ostatným, že tieto krajnosti obmedzíme. Aj ja sám som cítil, že tieto sú proti nám. Ale keď dnes to posudzujeme, ó, bože, aké bezvýznamné boli v porovnaní so slávou božou.
Pre mňa "slávou božou" bol národ a hnutie, to bolo všetko. Tie krajnosti a výstrelky neskôr príliš zdôrazňovali. Lebo ako sa u nás hovorí, ked chcú psa biť, palica sa nájde. Robil som opatrenia, a z toho bolo zle. Hovorím to so smútkom, ale myslel som si, že Kádár povie "nie", to, že to sa nesmie, alebo že Gomulka nájde v sebe toľko síl, skor na toto som myslel.
Otázka: Bolo to pre Vás osobné sklamanie?
D.: Mal som také pocity, ze keď príde rad na toto riešenie, že niekto otvorene povie: Počkajte len, zvážme, čo robíme! Keby sa vtedy odvážil niekto otvorene vystúpiť, proti vedeniu KSSZ, že neposkytne armádu, vojakov — veď aj my sme členmi Varšavskej zmluvy - VZ nemôže prijať nijaké rozhodnutie a nemôže začať vojenské ťaženie proti socialistickej krajine, bez jej súhlasu! Preto som dúfal, že sa to môže stať.
- 8 -
Otázka: Ako sa k Vám dodala 20. augusta správa, že cudzie vojská vstúpili na československú pôdu?
D.: Bolo to neskoro v noci. Telefonoval jeden minister, aj Černík, ministerský predseda mi zavolal. Bolo treba preveriť, či vôbec cudzie vojská prekročili naše hranice. Teda bola noc, ktovie, koľko bolo hodín..
Otázka: A zatiaľ obsadili pražské letisko Ruzyne.
D.: Potom sme prijali uznesenie, že toto všetko je protiprávne, v rozpore s dohodami, v rozpore s našimi vzťahmi. Nikto ich nevolal.
Ale sovietsky veľvyslanec v USA odovzdal nótu prezidentovi, že ich pozvali. Aj v neskorších publikáciách sa na to odvolávali. Ale my sme už vtedy v noci v rozhlase oznámili, že nikto ich nepozval, ani prezident republiky, ani predseda Národného zhromaždenia ani predseda Národného frontu, ba čo viac, z týchto inštitúcií k tomu nikto neprispel a ani nevystúpil s tým na verejnosti. To spomalilo akciu. My sme zostali v budove ÚV a ako je zvykom v civilizovaných štátoch, čakali sme, že príde ktosi a - kto vie - odovzdá nám nótu, že príde taká osoba, ktorá má splnomocnenie, aby čosi povedal prvému tajomníkovi strany alebo predsedovi vlády. Ale to sa nestalo. Ale potom konečne prišli, aby ma zatkli.
- 9 -
Otázka: Vojaci?
D.: Vojaci.
Otázka: Sovietski vojaci?
D.: Áno, ale to je veľmi nepríjemná spomienka.
Otázka: Predsa len - dvaja, traja? Koľkí boli?
D.: Boli ôsmi, desiati.
Otázka: Rovnako vo Vašej pracovni?
D.: Áno, v mojej pracovni. Namieril na mňa, vytrhol mi z ruky telefón, povedal: Zostaň sedieť! Tak sme čakali. Potom prišla naša ochrana. Mám sa s nimi azda biť? To nemá zmysel. Najprv prišiel Smrkovský, predseda parlamentu, potom Kriegel, predseda NF, potom ich odviedli každého do inej miestnosti. Mňa zatkli v mene revolučného tribunálu, v mene revolučnej vlády. Povedal som im: Ako to? Kto tu vlastne vládne? Neskoršie ma odviezli do Poľska, kdesi do hôr. Potom sme boli v iných horách, kdesi na úpätí Karpát. Tam sme boli dovtedy, kým nám nezatelefonovali. Najprv zavolali mňa. Išiel som. Pracovník KGB, ktorý bol za nás zodpovedný, prišiel a povedal: "Z oblastného vyboru žiadaju, aby som išiel k telefónu.“
Otázka: O akú oblasť ide?
D.: Užhorodská oblasť to bola.
- 10 -
Otázka: Teda Užhorod.
D.: Potom mi nasadili okuliare, zrejme preto, aby ma nespoznali. Slovom, tam som bol pri telefóne, na linke hovoril Podgornyj, ktorý bol predsedom Prezídia Najvyššieho sovietu. Podgornyj povedal, že v mene najvyššieho sovietskeho vedenia, na vrhuje, aby som letel rokovať do Moskvy. Spýtal som sa, kto by tam bol a vôbec - kde su ostatni, ved viacerých nás zatkli, aj takých, ktorí tu nie sú. Odpovedal som mu, že sa chcem vrátiť tam, odkiaľ ma odvliekli. Ja sám do Moskvy nejdem. To je moje rozhodnutie. Nejdem, zostanem tu. A vôbec, ako budú so mnou rokovať... ako so zajatcom alebo s kým? Na to povedal: "Ako môžete čosi také povedať!" Povedal som: "Ako som sa sem vlastne dostal? A prečo som tu?“ A znovu začal, že predsa by som len to mohol urobiť.
Povedal som, že keď ostatní nejdú, ani ja nejdem nikam a skončil som rozhovor.
Potom sa zrejme radili a zrejme ma potrebovali, lebo sa postarali o to, že aj ostatní prišli. A tak nakoniec sme sa stretli v Moskve.
- 11 -
Otázka: Dovoľte mi položiť jednu otázku, aby si overil jednu domnienku. V Maďarsku sa hovorilo, že János Kádár mohol povedať "nie" zásahu proti Československu. Mohol Brežnevovi povedať: "Súdruh Brežnev, my vás podporujeme, ale pretože na južnom Slovensku žije 700 tisíc Maďarov, nás k Československu viažu zvláštne vzťahy. Preto my nemôžeme poslať vojakov. Ale Kádár mal zaiste strach o osud maďarských reforiem a o svoje plány spojené s nezávislou vnútornou politikou v Maďarsku. Zrejme preto sa zúčastnil po boku dalších štyroch členských štátoch VZ na ozbrojenom vojenskom zásahu. Ale urobil to veľmi váhavo a o 2 mesiace, v októbri bol to on, ktorý ako prvý stiahol vojenské jednotky zo Slovenska. Čo poviete na túto domnienku?
D.: Ja si myslím, že nemožno s Vami súhlasiť, akoby Kádár prakticky týmto chcel brániť maďarské reformy. Podľa môjho názoru tým, že súhlasil so zásahom, práve pochoval maďarské reformy. Lebo čin je rozhodujúci. Nie to čo si človek myslí, ale aký účinok majú jeho činy. Reformné hnutie sa takto na 20 rokov zabrzdilo a nielen v Československu, ale aj v ZSSR a v Maďarsku. Veď aké reformné hnutie zostalo potom v Maďarsku? Prosím Vás, či ste mali vtedy celkový reformný politický program?
- 12 -
Už pokiaľ o tom čosi viem z tlače...
Dnes u nás o Maďarsku tiež nenapíšu všetko. Vlastne vás teraz tak isto považujú za revizionistov. Keď vašu dnešnú reformnú politiku vyložíme v duchu roku 1968, tak vy ste výslovne revizionisti. Týmto nechcem uraziť maďarské vedenie. Ale keď to tak porovnávam a vezmem charakteristiku, ktorá odznela tak potom teraz v Maďarsku pôsobia superrevizionisti. Prečo to vlastne spomínam? Podľa mňa Kádár i Gomulka sa mali do toho vložiť, lebo ako jediní mali možnosť zabrániť tomuto kroku.
Otázka: Čo by sa bolo stalo vtedy?
D.: Potom by bola bývala situácia vyzerala nasledovne. Československo, Maďarsko, Poľsko a akokoľvek to vezmeme, na tejto strane by bolo vtedy stálo i rumunské vedenie - o Juhoslávii ani nehovoriac - lebo v súvislosti s rozhodnutím VZ sme my navrhovali, aby sa zišla porada, ale pozrime aj Juhosolovanov, veď aj Juhoslávia je socialistická krajina. Slovom, ináč by sa bola vyvinula situácia, keby aj ostatné krajiny boli povedali "nie". Ale vtedy som nevedel, že Taliani a Francúzi poslali Brežnevovi list, že s ním nesúhlasia a že jeho požiadavky nepodporujú. A keby to isté bol povedal Kádár alebo niekto iný ... Vy hovoríte, že Kádár bránil Maďarsko. Ale čo bránil?
- 13 -
Konzervovanie brežnevovského systému. Či Maďarsko práve toto potrebovalo? Nie, toto nepotrebovalo. Podľa mňa potrebovalo to, aby bránilo česko- slovenské reformy a tým, aby sa pohli dopredu i veci v Maďarsku. Ale tým, čo sa stalo, zahatali všetko.
Otázka: Čo by sa bolo stalo, keby bol Kádár povedal, že nevstúpime?
D.: Podľa môjho názoru, dostal by Brežneva do ťažkej - veľmi ťažkej situácie.
Otázka: Ale on by bol odpratal Kádára.
D.: Podľa môjho názoru, Kádár nemal nijaký dôvod k obrane, lebo vtedyjšie UV (MSRS) ho plne podporovalo. Vystúpiť proti tomuto suverénnemu ÚV, zamiešať sa, to už sme neboli v r. 1956. To je vylúčené. Ved čo by sa bolo stalo bez maďarskej armády, keby maďarské jednotky neboli prekročili čs. hranice? Bulharská armáda a Nemci by sa boli obrátili proti Budapešti? Podľa mňa je to nezmysel. Nechcem byť nespravodlivý, ale myslím si, že to bola veľká politická chyba. Život potvrdil, že súhlas Kádára s účasťou madarskej armády na zásahu (proti ČSSR) bol obrovskou politickou a morálnou chybou. Zle to vplývalo na naše dobré susedské vzťahy. Jeden, dva, tri dni, alebo 2 týždne boli u nás vojaci, to už je jedno.
- 14 -
Otázka: Čo viete, a čo si myslíte o súčasnej madarskej reforme, procesoch vedúcich k pluralizmu, o rozvoji maďarských inštitúcií, o zmenách, ktoré u nás prebiehajú?
D.: Človek doslova ľutuje, že Madarsko stratilo 20 rokov. Keby vtedy bolo stálo na čele ZSSR Gorbačovové vedenie, keby sa bolo uplatnilo takéto hnutie v Československu, potom som presvedčený, že by sme boli mali úspech. Keby vtedy boli bývali sovietski predstavitelia ako dnes, ktorí sú k nám ideovo blízki, ktorí pochopili potrebu vedeckotechnickej revolúcie, potrebu pluralizmu, pochopili, že treba zmeniť celý riadiaci systém, vtedy by sa podľa môjho presvedčenia neboli takto veci vyvinuli. Veď kde by už bol Sovietsky zväz, keby bol začal už pred 20 rokmi. Žiaľ Gorbačovovo vedenia je nútené vliecť so sebou ťažké dedičstvo, veľa zlého mu ponechali, za to nemôže perestrojka. Gorbačov teraz chce dať veci do poriadku, ale táto prestavba zmeškala. Preto sa zjavujú aj krajné prejavy a tie je ťažko brzdiť. Prečo? Lebo veľa zlých vecí vyplávalo na povrch - v národnostnej politike, v ekonomike, v kultúre, v medziľudských vzťahoch - a to je ťažké riešiť. Pozdravujem to, čo sa dnes v Maďarsku deje. Želám Maďarom, aby mali úspech.
- 15 -
Pravda, nie vždy idú veci tak, ako si človek predstavuje, ale ja verím, že keď prekonáme ťažkosti, ktorých je dosť v ZSSR, u nás, všade, tak sa podarí nám obnoviť socializmus, aby vytvoril čosi nového. Lebo socializmus dostal príliš veľa úderov.
|
|
|
|
| | |