Pražský web pro studenou válku: Mimoriadna tlačová zpráva. Chab/Rich.

4.12. uspořádal Jozef Chabada (pracovník velvyslanectví tiskovo-propagační práce) coctail, dostavili se: šéf tiskového odboru MZV Péter Várkonyi, ředitel MTI Sándor Barcs, tajemník Svazu maďarských novinářů Ferenc Vadász, šéfredaktor Népkaratu – István Várkonyi, 5 členů výboru Svazu maďarských novinářů – Lajos Korolovszki, Dr. Géza Saly, István Száva, Dénes Polgár, Tibor Pethö; za čsl. Stranu – Zdeněk Hoření (RP), Ladislav Porjes (rozhlas), Vladimír Šimek (ČTK).

Saly: „Maďarsko chce žiť v priateľstve so všetkými národmi, je však škandálne, že niektoré štáty mu to nechcú dovoliť. Novinári nemajú nič spoločného se spisovateľmi, ktorí sledujú svoje vlastné záujmy. Novinári nie sú zainteresovaní ani na obnove časopisu posiovateľov.“

Saly má úzke styky s jezuitmi. Jako sám priznáva, študoval na jezuitskom ústave. Jeho 12 ročný syn chodí na náboženstvo. Jezuiti mu vraj v osobných rozhovorech povrdzujú, že pre maďarský národ je nešťastím, že práve Mindszenty bol v kritických časoch na čele církve. Je to sice odvážny člověk, ale ináč „hlúpy jako stol“.

Saly považuje jezuitov za výkvet církve, a poľského kardinála Wyszynského za vzor diplomata. Pro Maďarsko je nešťastím, že hlavou tunajšej katolíckej církve nie je člověk typu Pázmánya alebo aspoň Csapika. Pre Maďarsko je vraj neštastím, že na čele vlády stojí člověk stredných schopností a nie vynikajúci štátnik – diplomat. Terajšia situácia si vyžaduje mnoho jemného taktu. Jeho ideálom štátnika je Ferenc Deák.

O Československu hovorí len to najlepšie. Na pripomienku, že u nás prebieha veľká pomocná akcia v prospech maďarského ľudu, povedal, že si toho veľmi váži a že Praha a Československo je jediné európske miesto za železnou oponou. Povedal: „Keby v ČSR nedajbože vypukli podobné udalosti ko v Maďarsku, možeme byť vraj ubezpečení, že maďarský ľud by nám prišiel hoc aj so zbraňou v ruke na pomoc. Na otázku komu by pomáhal, po chvíľke rozmýšlania povedal, že československému ľudu.

Saly sa ďalej rozhovoril, že je třeba hľadať nové formy spolupráce medzi súsednými krajinami. Povedal, že Československo je pre Maďarsko oveľa prirodzenejším hospodárskym partnerom, jako napríklad Juhoslávia.“ /…/

Ideálom pre Maďarsko a tiež pre dnešné Československo by bolo vraj demokratické zriadenie, ktoré bolo u nás v období medzi dvoma svetovými vojnami, tj.do Mníchova. Na otázku, či nemyslí, že by to znamenalo veľký krok spať, povedal, že v sociálnom smere pre Československo iste a opravil svoje povodné tvrdenie v tom smysle, že vraj myslel hlavne Maďarsko, ktoré neprešlo fakticky obdobím buržoáznej demokracie.

K priebehu ustavujúcej schodze predstavenstva Svazu maďarských novinárov povedal, že na tejto bolo prítomných asi 50 ľudí, hlavne tí, čo boli od roku 1945 odstavení. Jeden z nich vstal a povedal, že by bolo třeba porátať sa s tými, čo slúžili rákosiovskému režimu. Saly vraj vstal a povedal, že proti takýmto tendeciám bude bojovať zo všetkých síl, keď trtřebaj pasťami, lebo to boli práve títo novinári, ktorí svojou prácou umožnili návrat jemu a ostatným. Ostatní vraj bez výhrad toto jeho stanovisko přijali.“ /…/

„Dňa 6. decembra pozval s. Chabada na rozhovor III. tajomníka sovietského veľvyslanectva v Budapešti s. Krjučkova, ktorý ma na starosti tlač a kulturního pridelenca, II. tajomníka s. Gorbačeva., aby ich soznámil s obsahom rozhovorov s maďarskými novinármi. Sovietski súdruhovia prijali informácie s veľkou vďakou, behom rozhovorov si urobili veľa poznámok a vyjadrili sa v tom zmysle, že tieto informácie sú pre nich veľmi cenné. Podľa ich prehlásenia sú všetci pracovíci veľvyslanectva veľmi izolovaní, bez akýchkoľvek stykov.

Obidvaja sovietski súdruhovia túto schodzku veľmi uvítali a prehlásili, že by si želali, aby boli čím častejšie. Súčasne oznámili, že zo strany všetkých diplomatických úradníkov budú takéto schodzky s nami veľmi často organizovať a že sú našim súdruhom kedykoľvek a v akejkoľvek věci vždy k dispozícii.

Tejto schodzky sa zúčastnili ss. Šícha a Vince.

S. Krjučkov nás informoval o niektorých veciach, ktoré sa odehrávali v čase udalostí. V Maďarsku existovali tri vlády a to: oficiálna v Budapešti. Eszterházyho vláda v Györi a emigrantská vláda v Szolnoku. Sám gróf Eszterházy volal telefonicky vaščinu ZÚ v Budapešti, medzi nimi i veľvyslanca SSSR, ktorým oznámil, že je opať v Maďarsku, že vstupuje znovu do politického života a v prípade nutnosti možu prejednať s ním akékoľvek věci. Aby sa obrátili na jeho vládu, ktorá sídli v Györi. Pre informáciu oznamujeme, že gróf Esterházy na naše veľvyslanectvo nevolal.

Ďalej s. Krjučkov oznámil, že situácia před príchodom sovietskych vojsk 4. nov. bola veľmi vážna a len vďaka tomu, že cestou do Budapešti sovietske jednotky likvidovali kontrarevolučné sily, vo vidieckych mestách nedošlo k plánovanému pochodu kontrarevolúcie na Budapešť.

K otázke inflácie sa obidvaja súdruhovia vyjadrili v tom zmysle, že nech už v akejkoľvek miere, či vaščej či menšej, k inflácii v Maďarsku dojde. Celková výška skod, ktorá sa odhaduje asi na 16 miliárd Frt., nemože byť zlikvidovaná ani tým faktom, že továrne a podniky začali svoju prácu, ani celkovou výškou pomoci socialistických štátov, a nakoniec ani tým, že takmer všetok export zostal v krajine.

Na otázku, jako došlo k vyhláseniu Nagyovej vlády o neutralite Maďarska a k vystúpeniu z Varšavskej dohody, oznámili súdruhovia, že podľa ich informácií nositeľmi a povodcami tlaku na Nagya boli Losonczy Géza a Donáth Ferenc.

V době udalostí boli všetci zamestnanci veľvyslanectva SSSR vo veľkom nebezpečí, ktoré hraničilo s nebezpečím života. Preto dostali pokyn svojej vlády, aby všetky manželky a deti boli evakuované do SSSR. Tu vyslovili znovu svoje poďakovanie za všetkú pomoc, ktorú im v týchto ťažkých chvíľach poskytlo naše veľvyslanectvo.

Zaujímave je ďalej, že značnú časť bytov, v ktorých bývali sovietski diplomati, zabralo maďarské obyvateľstvo a dodnes tieto byty neopustili a nevrátili. Všetci zamestnanci veľvyslanectva SSSR bývajú preto v budove veľvyslanectva a túto budovu opúšťajú len v najnutnejších prípadoch.

Při charakterizování jednotlivých osob, ktoré dnes tvoria vedenie Svazu maďarských novinárov, boli velmi povďační, keď sme im označili tie osoby, na ktoré sa možu spoľahnuť a s ktorými možu naviazať styk. Zo svoje strany doporučili, aby sa s. Chabada s kľudom obrátil na nového šéfredaktora redakcie listu Népszabadság s. Frissa, na ktorého je tiež možno sa spolahnúť.

Ďalej nás súdruhovia informovali, že práve v tejto době tj. 6. decembra odpoludňa prebiehajú prvé verejné manifestácie maďarských komunistov. Tieto manifestácie mali prebehnúť na troch miestach, ktorých bližšie určenie však im nie je známe.

Práteľská schodzka trvala 2 hodiny.

Táto mimoriadna tlačová zpráva sa zasiela Ministerstvu zahraničných vecí v siedmych exemplárov.

Velvyslanec: Major

Archiv ministerstva zahraničních věcí, Zprávy ZÚ, Budapešť, 1955 – 56



	Poslední aktualizace: 25.4. 2006